Sponzori

Návštevnosť

Preteková in-line sezóna začala v Bratislave.

     Pre podtatrancov znie skoro až neuveriteľne, že niekde sa už dá korčulovať na kolieskových korčuliach. U nás, keď ešte skoro každý deň sneží, sa nám podarilo dostať na korčule len zopár krát. Aj to sme sa samozrejme museli obliecť do winstoperov a podobných handier. Počasie však nič nepokazilo a zachovalo sa ku korčuliarom fantasticky. Na prvých pretekoch 29. marca 2009 v Bratislave bola teplota 15 nad nulou, bezvetrie a pod mrakom ale sucho (pršať začalo asi 15 minút po mojom dojazde do cieľa)! Napriek tomu, že to bol prvý korčuliarský pretek sezóny, bol zorganizovaný z doterajších ročníkov, kedy fungujú aj korčuliari, najlepšie, to musíme uznať. Žiadne problémy pri prezentácii, kvalitné čipy, trať podľa možností tiež vyhovujúca (ceníme si nový koberec na niektorých úsekoch), program perfektne odsýpal a účasť bola fantastická. Na slovenský pretek prilákať toľko zahraničných pretekárov sa len tak hocikomu nepodarí.

K priebehu preteku z môjho pohľadu uvádzam len toľko, že už na moste sa začali robiť skupinky pretekárov rozdelených podľa výkonnosti. Dôležité bolo sa dostať do tej správnej, lebo ak ste sa dostali do skupinky slabších pretekárov, tak len super výkonní jednotlivci sa dokázali odpútať od prenasledovateľov a dotiahnúť partiu pred sebou. Mňa osobne prekvapila spolupráca rakúšanov v našej skupine, kde zo začiatku skoro nikoho nepustili na čelo, a tempo určovali výhradne oni. Keď sa niekto pokúsil odpútať, tak ho nekompromisne dotiahli a tempo sa znovu zvolnilo.

Prekvapením bolo však aj to, ako chlapi pomáhajú ženám. Postavou to bola asi len juniorka, ale to ako bola prikvačená k chlapovi pred ňou asi nebolo celkom fér. Určite si to všimla aj Nikola, ktorá ju na to aj upozornila, ale bez väčšieho ohlasu. Je mi jasné, že aj začínajúci pretekári musia naberať skúsenosti v relatívne rýchlom balíku, ale počas preteku by sa to nemalo stávať (bonzovať nebudem, číslo som si aj tak nezapamätal). Možno ma už na najbližšom preteku porazí len svojím pričinením. Po otočke sa mi zdalo, že tempo je dosť pomalé a polovica skupiny v pohode vegetovala v závetrí, tak som sa rozhodol zrýchliť tempo a túto skupinu roztrhať. Potiahol som asi 3 minútovú špicu v solídnom tempe a pri odstriedaní sa nikto nemal k činu, znovu sme všetci spomalili so mnou na čele. To ma trochu nahnevalo, takže po asi minútovom oddychu som znovu nasadil tempo na špici. Celý vláčik samozrejme zrýchli so mnou...

Takto sme došli až k starému mostu, kde sa vo výjazde naň samozrejme zrýchlilo a to už bolo pre mňa zničeného potiahnutím špice už nad moje sily. Jasné, že celá skupina prehučala cezo mňa. Vytiahol som posledné sily z unavených nôh a aspoň udržal skupinu do špurtu do cieľa, kde som uzatváral náš balík. Napriek tomu, že po strategickej stránke som asi úplne prepadol, som spokojný v tom smere, že aj v závere preteku som dokázal ísť na plný výkon a nestalo sa ako minulý rok, že už na otočke na hrádzu som sa vyšťavil ako vybitá baterka duracel a došiel do cieľa len silou vôle a v závetrí skupiny, ktorá ma dobehla. Dokonca aj osobák som si zlepšil skoro o 2 minúty.

A výsledky sú TU.

Ďakujem aj spolubojovníkom z PIK Poprad Ľubovi a Jarovi, ktorí sa nenechali odradiť nepriaznivou predpoveďou počasia a napriek tomu vycestovali na druhý koniec republiky. Hlavne mám ciťák, že Ľubo má motiváciu zlepšovať sa a to je pre hocijakú aktivitu podstatné. Na fotke si všimnite ako Jaro rozdáva interviu po dojazde do cieľa a ako vždy nesklamal a porazil veľa mladších kolegov. Energiu s akou preteká mu všetci závidíme. Jaro počas preteku stihne aj fotiť a jeho fotky nájdete tu: FOTKY.