Sponzori

Návštevnosť

Letné individuálne sústredenie vo Flaeming-Skate.

     Už dávnejšie som sa zaoberal myšlienkou navštíviť korčuliarskú oblasť nedaľeko Berlína Flaeming-Skate a osobne si na vlastnej koži preveriť, či skutočne sú tam také dobré podmienky na inline korčulovanie. Tí čo ma poznajú vedia, že nechodím na pasívne dovolenky typu more, slnko, oddych, ale vždy je to maximálne aktívne využitý čas na nejakú zmysluplnú aktivitu. Či je to MTB, turistika, behanie, skialp alebo inline korčulovanie.

O tom, že tentoraz som zvolil túto oblasť rozhodla veľmi dobrá dostupnosť vlakom (cesta z Popradu do Juterborgu 14 hodín a 2 prestupy) a veľmi dobre spracovaná webová stránka oblasti. Pri vystúpení z vlaku a dotazovaní sa na mapu, mi ihneď bezplatne strčili do ruky brožúrku so všetkými informáciami o danej oblasti a dokonca zadnú časť tvorila mapa s vyznačenými trasami, Brožúrka.

     Ako prvé čo som navštívil, bol inline štadión určený len pre korčuliarov. Dĺžka okruhu 200 m s klopenými zákrutami a vynikajúcim asfaltovým povrchom. Vstupné na dráhu je 3 eurá na osobu, ale určite sa mi ho oplatilo zaplatiť, lebo trénovať som mohol prakticky neobmedzený čas a celú dráhu som mal len pre seba. Veľmi ma prekvapila malá návštevnosť areálu, stretol som len zopár rodiniek s deťmi na spoločnom výlete. Navyše okolo celého štadióna je asfaltový chodník a dobudovali aj samostatný okruh ako ho poznáme napríklad z pretekov automobilov, len v zmenšenej forme. Na dráhe som si precvičil prekladanie a môžem povedať, že obdivujem korčuliarov, ktorí pretekajú na dráhe napríklad v bodovacích pretekoch a majú techniku prekladania v malíčku. Je to úplne iné ako v pretekoch na ceste. Prikladám aj video natočené na dráhe: Video. (určené pre windows media plaer, veľkosť je 8 MB).

Po oddychu a naobedovaní som vyrážal na túry na korčuliach. V mape sa nachádzajú označené červenou farbou. Nemci ich aj označujú RUNDKURS 1, alebo skratkou RK 1. Jedná sa o veľmi kvalitný asfalt (trochu do červenej farby) a šírka chodníka je 3 m. Všetky takto označené chodníky sú bezchybnej kvality a určené pre korčuliarov. Ich značenie je perfektné, všetky križovania s cestou pre autá sú dostatočne včas avizované (oznam na asfalte), všetky aj tie najmenšie klesania sú označené výstrahou o brzdení (ja som nikdy nebrzdil, lebo po zjazde vždy nasledovala rovinka), stredová čiara sa nachádza na chodníku len v zákrutách, Približne každých 5 km sa nachádza aj miesto na posedenie a mapa s označením aktuálnej pozície. Už pri pohľade do mapy som si naplánoval moje výlety na 3 dni v dĺžke jedného okruhu približne 50 až 60 km. Pripomínam len jednu malú skúsenosť, že horný okruh okolo mesta Holbeck vedie prevažne lesom čo je vhodné pri horúcom slnečnom počasí a nevhodný ako sa stalo mne pri miernom mrholení, prípadne po daždi. Ostatné okruhy spájajú dedinky v oblasti väčšinou cez kukuričné polia vystavené neúprosne páliacemu slnku. Pochváliť však musím to, že na každom okruhu sa nachádzalo miesto, kde sa v bazéne alebo v prírodnej vode dalo ovlažiť prípadne okúpať. Po potulkách krajinou natrafíte aj na staré zrekonštruované veterné mlyny ako aj na moderné veterné turbíny.

S objednaním ubytovania som si veľmi nelámal hlavu, snažil som sa zakotviť čím bližšie inline dráhy. Nakoniec sa mi podarilo až na mieste dohodnúť nocľah s raňajkami v dedinke Kloster Zinna v súkromí za 25 eur. Noc v hoteli stojí približne od 30 do 50 eur. Služby reštaurácii som tiež príležitostne využíval, obedové menu s pivkom ma vyšlo približne na 12 eur. Na inlajnových trasách sa nachádza nespočetný počet malých bufetov a krčmičiek, kde vám ochotne doplnia zásoby tekutín a energie napríklad pivko 2 eur.

Prekvapila ma aj celková čistota asfaltu, kde napriek tomu, že sa chodník nachádzal v lese bol čistý a bez lístia. Platí, že čím bližšie bol chodník k centru Juterborgu, tým bol čistejší. Na najvzdialenejších miestach som sa stretol aj s polámanými konárikmi na chodníku, ale na ospravedlnenie uvádzam, že sa jednalo a čas po búrke. Celá oblasť sa zdala dosť málo navštevovaná. Napríklad na 60 km túre som stretol odhadom asi 20 korčuliarov alebo cyklistov. Myslím si, že je to buď dovolenkovým obdobím a všetci poutekali k moru, alebo tie trasy sú také dlhé, že ten počet korčuliarov sa tam roztiahne. Zo spedových kolegov som tam za 6 dní stretol len jedného českého korčuliara na pretekových korčuliach, ktorý si prišiel s rodinkou zatrénovať z Prahy na predĺžený víkend.

Na záver pripájam niekoľko najkrajších fotiek. Všetkým korčuliarom a cyklistom odporúčam navštíviť túto oblasť a môžme len ticho závidieť možnosti korčulovania. Verím, že časom aj naši mocní pochopia ako sa dá spropagovať aj menej známa oblasť. Určite aj hocikde inde na Slovensku by sa dal podporiť cestovný ruch vybudovaním siete cyklochodníkov, ktoré by pospájali zaujímavé miesta. Aj tak sa dajú naplniť malé penzioníky a pritiahnúť turistov do naších turistických centier. Netreba budovať megalomanské hotely s maximálnym počtom hviezdičiek pre najnáročnejších zákazníkov.... ale to už je iná téma.

Miro vám želá veľa zážitkov na dovolenke.