|
Svetový pohár v inline v Ostrave.
Znie to až neuveritelne, ale je to fakt skutočnosť a nesnívate... V čase keď je na Slovensku málo jurošíkov a jeden organizátor za druhým hlási zrušenie korčuliarských pretekov, sa bratom Čechom podaril husársky kúsok. Podarilo sa im dotiahnúť svetovú špičku na pretek do Ostravy, kde zorganizovali jedno kolo Svetového pohára 2009. Fakt klobúk dole pred odvahou s ktorou sa Martin Plecitý so svojím týmom pustil do náročnej práce aj na športovom diplomatickom poli. Skvelé, blahoželáme Vám.
Vzhľadom na to, že v podstate za minimálne náklady sa nám podarí na vlastné oči vidieť a mať možnosť si zapretekať s ľuďmi, ktorí to fakt vedia, som ani chvíľu nezaváhal a rozhodol sa pre účasť. Som rád, že sa mi podarilo nainfikovať aj nejakých pikačov a vyrazili sme spoločne do Ostravy v zložení ja, Majo, Ľubo, Magda, Marcela a ujo Meriač.
Ako prvé mali pretek dievčatá. Organizátor rozhodol, že pôjdu samostatne, čo z môjho pohľadu je skvelé rozhodnutie, lebo tým pádom sa odstránia situácie, keď baby boli ťahané kolegami z družstva a bolo to na hrane regulérnosti. V tomto preteku bolo presne vidno, kto na to má, aby si odjazdil skoro celý čas v úniku. Klobúk dole aj pred Káčou, ktorá sa samostatne pustila do prenasledovania vedúcej švajčiarky. My sme samozrejme povzbudzovali naše želiezka v ohni. Magda si našla svoju skupinu, kde sa viac menej pravidelne striedalo. Na špici sme samozrejme zahliadli aj ju. Už sme si celkom mysleli, že takto to vydrží do cieľa, keď asi v predposlednom okruhu jej došli sily a neudržala tempo skupiny. Do cieľa dojazdila osamote a dosť vyčerpaná. Podobne na tom bola aj naša nestarnúca Marcelka. V závere chytila krízu a viditeľne sa už trápila, ale silou vôle dobojovala pretek do úspešného konca.
Po nich nasledoval mužský pretek. Prekvapením už na štarte bolo, že počet pretekárov nie je až taký veľký, aby na trati dochádzalo ku kolíziam, pádom a nebola tam veľká tlačenica. Aj keď 150 ľudí nie je málo, na 3 km trati sa to v pohode roztiahlo a pády na širokej trati vôbec nehrozili. Po skúsenostiach naších báb sme sa dohodli, že v preteku sa nenecháme strhnúť k vysokému tempu, ktoré by v závere určite znamenalo spomalenie a vybitie baterok Duracel. 11 krát ísť mierne stúpanie to aj vyžadovalo. Po roztrhaní peletónu som sa zaradil do primeranej skupiny, kde sme spolupracovali na rovnomernom tempe. V polovici preteku som zistil, že dalo by sa aj zrýchliť a nie som až tak vyčerpaný. Začal som sem tam v kopci nastupovať, na čo doplatil kolega Eugen z Košíc, ktorý sa nás neudržal, za čo sa mu ospravedlňujem. Ostatný členovia však držali tempo. Z pokľudného šlapania nás vytrhla až motorka, ktorá išla pred vedúcou skupinou, a zdalo sa, že okolo nás prefrčali snáď 60 km rýchlosťou. Presne ako na diaľnici, keď okolo vás prefrčí niekto 200 stovkou ak dodržiavate predpisy. V poslednom kopci sa mi s poľským kolegom podarilo uniknúť skupine a regulérne sme si to rozdali pri špurte do cieľa.
Ďakujeme aj ujovi Meriačovi za vzornú reprezentáciu PIKu, keď vyhral svoju veteránsku kategóriu, škoda len, že si si Jarko nenechal pikačovský dres aj na stupni víťazov (nabudúce nezabudni). A celkové výsledky nájdete
TU.
Ešte raz ďakujem organizátorom za skvelú akciu a dúfam, že o rok sa v Ostrave stretneme znovu na Svetovom pohári 2010. O dôležitosti akcie svedčí aj fakt, ža celý priebeh preteku nakrúcala Česká televízia. Krásne zábery z preteku žien aj mužov nájdete aj na internete na stránkach ČT a odkaz je tu:
VIDEO ČT 3.
Našu galériu fotiek pripájam na tomto odkaze:
FOTO.
|
