Sponzori

Návštevnosť

Náročný pretekový víkend.

     V dňoch 20. a 21. júna 2009 sa konali inline preteky tesne za sebou. Vzhľadom na to, že aj košický pretek na trase Košice - Seňa je pekný pretek a Nestle Prievidza je zas pretek zarátavaný do Slovenského pohára, rozhodli sme sa absolvovať obidva.

Košice-Seňa očami Mira.

     Po skúsenostiach z minulých ročníkov sme sa rozhodli absolvovať tento pretek aj napriek tomu, že nie je zaradený v Slovenskom pohári. Presvedčila nás kvalitná organizácia preteku a relatívne aj kvalitná rýchla trať. Po príchode na miesto nás prekvapil dosť silný vietor, ale po pozornejšom zoznámení sme konštatovali, že fúka správnym smerom - budeme ho mať celý čas v chrbte.

Po odštartovaní sme si urobili zahrievacie kolečko na námestí, kde nás organizátori prekvapili odbočkou vľavo pred divadlom a následnou jazdou v protismere po cyklochodníku. Pretekať sa začalo po preskočení koľajníc na svetelnej križovatke, kde sú koľajnice dosť nepríjemné a stále horšie a horšie. Po skúsenostiach z minulých ročníkov sa mi podarilo byť v čelnej skupinke ihneď po spomínaných koľajniciach, čo znamenalo okamžité zrýchlenie a jazdu po vetre s čelnou 7 člennou skupinkou. V meste nás ešte prekvapilo niekoľko koľajníc, ktoré sme v 40 km rýchlosti buď preskočili, alebo preniesli ťažisko trochu vzad a prefrčali po vrcholcoch koľajníc. Spôsob akým sa jazdilo bol nasledovný: ísť rýchlo a zároveň stále niekto nastupoval a snažil sa roztrhať čelnú skupinu. Ja som samozrejme visel na konci balíka a držal sa len tak tak. Asi v polovici preteku to už bolo nad moje sily a spoločne s Tomim som odletel od čelnej skupiny. Tomi však bol kúsok predo mnou a dobehol aj Doda. Ja som však išiel sólo a bez možnosti dobehnúť dvojicu. Videl som ako sa pravidelne striedali, ale odstup odo mňa si udržiavali rovnaký asi 100 m. Ja som pozbieral všetky sily a sólovou jazdou som prášil do cieľa. Asi 1 km pred cieľom som sa obzrel a uvidel som za sebou skupinku prenasledovateľov na čele s MiromS. Cieľová páska sa mi zdala v nekonečne, ale dokázal som odolať a do cieľa som prišiel s náskokom 2 sekúnd pred nimi. Vzhľadom na priaznivý vietor sme dofrčali do Sene približne za polhodinku, čo nečakali ani organizátori a priemerkou 40 km/hod si každý urobil svoj osobný rýchlostný rekord.

Celkové výsledky nájdete TU.

Nestlé Prievidza očami Mareka.

     Po prvý krát pridávam aj ja nejaký článok zo svojej autorskej dielne. Konečne sa Nestlé LIL 2009 prehuplo aj na Slovensko. Prvý pretek sa začal na okruhu v Prievidzi s dĺžkou okolo 20 km. Počas celej cesty sme sa obávali upršaného počasia, ale na koniec nám boli dopriate vhodné podmienky na in-line (pre podtatrancov priam ideálne). Dorazili sme v čase, keď už bola súťaž v plnom prúde a ďalší nadšenci sa pripravovali na 10 km pretek. Organizácia celej tejto akcie bola na dobrej úrovni, až na tu nízkorozpočtovú tombolu.

Bohužiaľ nikto z PIK-áčov neprekonal svoj osobný rekord, ktorý sa im podaril na Polmaratóne Košice-Seňa. Napriek tomu, že boli všetci vyčerpaní z náročnej soboty, dosiahli relatívne slušné výsledky.

Celkové výsledky z Nestlé nájdete TU.

Kvôli môjmu dlhému rozkorčuľovávaniu sa mi ušiel pri štarte až tretí rad, čo mi zabránilo dostať sa do niektorého z vedúcich vláčikov. Preto som musel prvé kolá ťahať na čele skupiny. Asi na štvrtom okruhu sa Miro N. pokúsil o únik a pri snahe dotiahnuť sa za ním, som vyčerpal veľkú časť mojich síl. Nasledujúci únik sme "spáchali" spoločne avšak z nedostatku mojej energie sa to bohužiaľ nepodarilo. V cieľovej rovinke som prekonal samého seba a "išiel som aj cez bolesť". Napokon sa mi pošťastilo umiestniť na 30 mieste. Ostáva mi prekonať už len jedného PIK-áča (MiraS).

Veľmi pekne sa počas preteku medzi nami držala jedna z pretekárok, ktorá dosiahla slušné 35 miesto a vo svojej kategórii bola prvá. Gratulujem Monike do Košíc, šla si super.

Mám tu aj malý odkaz pre Mariána L.: Majo riad sa podľa môjho pravidla: "Musíš ísť aj cez bolesť" ....a nie len sa voziť....

Fotky z preteku nemal z nás kto robiť, všetci sme pretekali, ale fotogalériu iných fotografov nájdete napríklad TU a ďakujeme za ne neznámemu fotografovi.