|
Nestlé Trebišov 2009.
Táto zaťažkávajúca úloha - opísať priebeh preteku v Trebišove tentoraz pripadla na mna. Celkom sa tomu aj teším, keďže išlo o moje prvé preteky typu polmaratón. Vôbec som nevedela čo všetko to bude obnášať a či mám od toho niečo prevratné očakávať. Zatiaľ som bola na preteku len v Prešove a teraz v Trebišove, čiže niet ani s čím porovnávať, ale aspoň odprezentujem svoj "panenský" subjektívny názor.
Cesta do TV ma skoro zabila. Na naše pomery bolo neskutočne horúco. Čím bližšie - tým teplejšie (PP 20°C vz. TV 30°C). Po príchode sme všetko stihli LTT, ale nakoniec to dopadlo dobre. Pred štartom sme sa zahriali, rozcvičili, podoťahovali šnúrky a všetko sa mohlo začať. Pravdupovediac, bola som z toho všetkého trošku zmetená a nervózna. Nevedela som, či sa mám na štarte postaviť viac dopredu, dozadu, doľava či doprava. Nakoniec som stála tam, kde ma dav vcucol. Spolu s výstrelom, ako keby sa spustila davová psychóza a všetci začali trieliť o 106. Štart prebehol hladko a postupne počas prvého a druhého kola sa začali vytvárať vláčiky. Každý si našiel ten, ktorého tempo mu vyhovovalo. Dlho som sa nevedela nikoho chytiť a tak som veľa síl stratila v prvých kolách, keď som šla sama. Chcela som dohnať skupinku predo mnou, ale neúspešne. Radšej som teda počkala na tú, ktorá bola pár desiatok metrov za mnou, lebo sama by som to určite nezvládla. Potom to už bolo oveľa lepšie. Počas celého preteku sme sa držali všetci viac menej spolu, bolo nás asi 7-8. Ku koncu sa postupne menilo zloženie, samozrejme sa menil aj ťahač. Počas jazdy sa mi však veľmi páčilo, že sa pretekári navzájom vyburcujú a povzbudia (aspoň v tom vláčiku, v ktorom sa ide). Neviem či sa to robieva alebo nie, ale privítala by som ukazovanie dier a výmoľov. V Trebišove ich bolo na ceste veľmi veľa a pár krát sa mi stalo, že kvôli diere, ktorú som nevidela som vyšla z rytmu. Ja som sa ich snažila ukazovať - dúfam, že to aspoň niekomu pomohlo. V polovici predposledného kola som sa však dostala do menšej krízy a už som nevedela kam z konopy. Vo vláčiku som sa ocitla až na poslednom mieste ale nedokázala som udržať tempo. Pripisujem to aj tým horúčavám, na ktoré nie sme zatiaľ zvyknutý, ale určite aj slabšiemu tréningu. Do cieľa sme nakoniec došli všetci a bez zranenia - čo ma veľmi teší! Od nás z klubu na najlepšom mieste skončil Mirko Novák (22. miesto) s pekným časom 00:39:28.531 a hneď po ňom nasledoval Mirko Smuda, Majko Lisoň a Marek Duračinský s malým rozdielom. Neskôr za nimi Rišo, Ľubo Kojš a ujo Meriač. Z nás PIKačov som bola síce posledná, ale verím tomu, že to bude pretek, čo pretek lepšie a lepšie. Zázraky sa predsa nedejú zo dňa na deň. Zuzanka vo svojej kategórií skončila na peknom štvrtom mieste, za čo je tiež všetci srdečne blahoželáme.
Po náročnom preteku, sme sa osprchovali - dali do poriadku a čakali na výsledky. Myslím si, že organizátori to mali všetko veľmi dobre a pekne premyslené aj vyhodnotenie bolo nádherné. Samozrejme bezkonkurenčne vyhral Milan Križan (00:36:33.837) a so žien na stupienok pre víťazku prišla Renátka Karabová (00:38:22.406). Čakala som síce viac ľudí, ale verím, že my ich do Popradu dotiahneme všetkých a povyťahujeme tých lenivcov z bytoviek, aby nás prišli povzbudiť! Už teraz sa veľmi teším a ešte raz gratulujem všetkým pretekárom k úspechom
Základom úspechu je tvrdá drina, chcenie a obrovské presvedčenie!
Celkové výsledky z Nestlé nájdete
TU.
A fotky z preteku sa nachádzajú tu:
Fotky
a ďakujeme za ne Zuzanke.
PS.: našla som jeden pekný výrok :
"Nikto nevie, čo môže vykonať do tej doby, než to skusí." (Syrus)
Ak sa nad ním chce niekto zamýšľať budem len rada ak nie, aspoň nech si ho prečíta a nech mu letmo preletí hlavou. Každý z nás si z neho zoberie, to čo potrebuje.
Všetkým Vám prajem pekný deň a veľa veľa veľa ... tréningov.
S pozdravom Lenka.
|
