|
Možnosti korčulovania v Žiline.
Tak, ako som kedysi pozýval korčuliarov na cyklochodník Poprad-Svit :
článok
, pozývam všetkých priaznivcov rýchlych koliesok na hrádzu do Žiliny. Náhodou som sa dozvedel o možnostiach, aké majú žilinčania a nedalo mi to, aby som sa na vlastné oči nepresvedčil. Aj keď nie som žilinčan, škoda by bolo nedať vedieť rovnako postihnutým kolegom z celého Slovenska o tomto kvalitnom chodníku. Už aj preto, lebo cyklochodníkov vhodných na inline je na Slovensku ako šafránu. Tak aspoň nech sú maximálne dostupné informácie o nich. Okolie a kvalita povrchu ma nadchli a každému odporúčam aj pri ceste cez Žilinu zobrať zo sebou do auta korčule, prerušiť cestu a zakorčulovať si.
Ja som do Žiliny pricestoval vlakom, takže na stanici som sa prezul do korčulí, v úschovni nechal zbytočné veci a na korčuliach vyrazil v ústrety chodníku. Zo stanice som išiel rovnobežnou ulicou s traťou smerom na východ. Následne okolo Tesca do prava, na veľkej svetelnej križovatke do ľava smer Košice. Pred mostom som odbočil do ľava - smer na Tepličku nad Váhom. Všade som išiel po chodníku pre peších, aj keď niekde bol dosť rozbitý.
Povrch chodníka je tvorený kvalitným asfaltom bez dier alebo iných nerovností. Šírka chodníka je dostatočná, aj keď by určite pomohlo vyznačiť stredovú čiaru. Aj z obrázkov je jasné, že žilinčania majú dosť slabú dopravnú disciplínu a veselo jazdia vedľa seba aj v protismere. Po včasnom upozornení sa však všetci dostatočne včas zaradili do svojho pruhu pri predbiehaní. Frekvencia korčuliarov a cyklistov bola v čase mojej návštevy slabá, ale je pravda, že som sa tam preháňal bežný pracovný deň okolo obeda.
Prostredie je fantastické, voda dodáva okoliu rekreačný ráz, v horúcom dni ako som aj ja mal, máte chuť zastať a schladiť horúcu hlavu vo vode. Však som aj stretával cyklistov, ktorí sedeli na brehu a močili si nohy vo vode.
Dĺžku chodníka som nemal ako zmerať, ale odhadujem asi 7 km. Na konci chodníka sa nachádza rampa, pri ktorej dáte čelom vzad a po tej istej trase sa vrátite späť. Maličký problém robí zjazd z hrádze, kde je dosť strmý chodník. Ja som to riešil brzdením do polovice kopca, potom rozbehnutím a preskočením kovovej zábrany. Menej zdatný korčuliar však môže zísť po tráve vedľa cesty, prípadne sa obuť do korčulí až na hrádzi.
Možnosti občerstvenia nie sú až také vynikajúce ako máme v Poprade (krčmičky a bufety tu vyrastajú ako huby po daždi), ale na začiatku chodníka a asi v polovici som videl bufet, kde sa v pohode dalo občerstviť a posedieť na pivečku.
Neváhajte teda a skúste kvalitu asfaltu v okolí Žiliny a dajte vedieť svoje dojmy.
V prípade ak si chcete pozrieť všetky fotky, kliknite na
GALÉRIU,
|
