Žipovská korčuliarská 20.
Nižný Žipov je už druhý rok pre korčuliarov bodkou za sezónou. Všetci sme znížili tréningové úsilie, niektorí dali totálnu pauzu korčuliam. Preto sme šli na tento pretek v nedeľu len piati - Miro Novák, Majo Lisoň, Ľubo Štelmach, nováčik Lukáš Šuták a ja. Miro Smuda ako organizátor šiel o deň skôr. Ideme si len zajazdiť, žiadne trhanie rekordov a podobné reči kolovali v aute. Počasie deň predtým neveštilo nič dobré a raňajšia hmla a mokré cesty na optimizme nepridávali. No za Braniskom sa ukázal úplne iný svet a Žipov nás vítal teplým bezveterným slnečným typicky dedinským ovzduším. V porovnaním s minulým rokom sa organizátori pochlapili zmenou trate a časomierou. Ale množstvo pretekárov (aj fliaš šampanského) bolo menej ako minulý rok. Okruh sa zmenšil na 800m, kopček sa skrátil, ale stúpanie zvetšilo. Paráda - 27x vybehnúť hore, bude určite zaujímavé ....
Už na štarte bolo vidieť, že reči o voľnej jazde v našom tíme netreba brať vážne. Vyštartovalo sa z ostra a všetci piati sa chytili v prvej skupine. Takto sa šlo niekoľko kôl. Časom, keď ma obiehali som postrehla, že sa roztrhli na dve partie a v prvej sa držal len Miro Smuda. Po niekoľkých ďalších kolách aj on nezvládol tempo a zbytok preteku dojazdil sólo. V druhom vláčiku som videla striedavo ťahať z našich Maja, Ľuba a Mira Nováka. Lukáš sa prekvapivo držal s nimi. No až posledné kolá nezvládol nasadenie do kopca a odtrhol sa aj s Mirom Novákom.
Ja som vyrazila v štýle, netreba sa dnes trhať, tu pôjde asi ako sa vraví o hubu. Trať mi pripadala dosť nebezpečná. No po prvých kolách som zistila, že to nieje až také zlé a začala som dobiehať dievčatá, ktoré boli predo mnou. Keď som sa dotiahla za Renatou, ktorá ťahala mladšiu sestru, dúfala som, že vpredu už nik nieje. Tak som sa pridala k nim. Tempo bolo pre mňa do kopca pomalé, ale nedovolili mi predbehnúť ich a ujsť. Tak som šla v závese a únik si nechávala na záver. Tu som sa však prerátala. Lepšie povedané časomiera - nastavili ju omylom len na 25 kôl a ja som začala makať zbytočne o dve kola predčasne. Pri prejazde cieľom posledného kola som začula, že vpredu je ešte nejaká pretekárka a tak som posledné kolo pred cieľom vypustila s myšienkou: Či piata, alebo šiesta? To je jedno.... Nakoniec som bola som štvrtá - o sekundu. Podobne vraj dopadol Ľubo, ktorý začal špurtovať tiež o kolo skôr a v skutočnom závere už neboli sily. Ale aj tak potvrdil svoju výbornú tohoročnú formu a bol predmetom všakovakých dohadov a rozhovorov, medzi konkurentmi, ako je to možné... Myslím, že pretek bol zaujímavý aj keď je pravdou, že tu šlo len o silu nôh a kondíciu a nie techniku korčuĺovania.
Pripájam oficiálne výsledky:
VÝSLEDKY.
Za zopár fotiek ďakujeme Stanovi Bereščíkovi, jeho galériu fotiek si môžete pozrieť na odkaze tu:
FOTO_Stano Bereščík.
Marcelka.
|
