Majstrovský pretek v Bratislave 28. marca 2010.
Napriek veľmi skorému termínu, ktorý je už klasickým v kalendári INline, zúčastnili sme sa preteku v relatívne slušnom počte. Čo sa týka pikačov do Blavi sme sa rozhodli ísť v nasledovnom zložení: Miro Smuda, Miro Novák, Majo Lisoň, Lubo Štellmach, Lukáš Šuták, Richard Ficko, Marcela Kostyšáková a sympatizant klubu Peter Ulbricht. Majovi sa podarilo vybaviť sponzorské auto z firmy
Autonova_Poprad.
Týmto im za tento sponzorský príspevok ďakujeme a veríme aj v nasledujúcu úspešnú spoluprácu pri organizovaní nášho preteku v Poprade 5. septembra 2010.
Ale späť k preteku v Bratislave. To, že je to pretek s najlepšou zahraničnou účasťou nemusím nikoho presviedčať. Miesto konania láka aj rakúskych a českých pretekárov. Potvrdilo sa to aj toho roku. K organizácii preteku dodávam, že klobúk dole pred organizátormi, ktorí svojím zabezpečením preteku potvrdili svoje kvality a dokázali, že dá sa zvládnuť aj väčší počet pretekárov bez zdržiavania sa pri prezentácii, pri plynulom prejazde cieľom, pri odovzdávaní čipov a podobne. Z pohľadu pretekára sa im nedá fakt nič vytknúť. K úplnej dokonalosti sa organizátori priblížia, keď sa im podarí svojím diplomatickým presvedčovaním kompetentných opraviť ten hrboľatý kúsok cesty pri odbočení z hlavnej cesty.
Po slávnostnom štarte sme sa presunuli na miesto ostrého štartu, kde už klasicky bolo dosť tesno. Široká cesta však pomohla usmerniť masu korčuliarov do požadovaného smeru.
Z môjho pohľadu bolo počas preteku aj dosť pádov. Boli však väčšinou spôsobené ťuknutím pretekárov idúcich súčasne vedľa seba. Videl som aj nepekný pád staršej talianskej pretekárky, ktorá ale zabojovala a dorazila do cieľa.
Po zjazde z mosta SNP sa vytvorili skupinky pretekárov a mňa prekvapili naši nádejní pikači: Lukáš a Rišo, ktorí výborne odštartovali a s ľahkými nôžkami vybehli prvý kopček na most. Dokonca sa mi zdalo, že Rišo plný sily ťahal špicu najlepším rakúskym babám.
Po vetre sa išlo celkom rýchlo a plynulo. Chlieb sa začal lámať až pri otočke na hrádzi, kde sme zistili ako v skutočnosti fúka. Ja som mal to šťastie, že som bol v balíku s Dušanom Vlachom z BSS, ktorý podľa dotrhaného dresu asi na štarte spadol a odtiahol väčšinu špice. Jeho zásluhou sme doľahovali odpadlíkov z čelnej skupiny. Sem tam sme mu špicu odstriedali aj my ostatní. Týmto Dušan DÍK.
Pri výjazde na starý most zázračne ožili všetci členovia našej skupiny, čo bolo patrične skomentované jazdcami doteraz jazdiacimi na špici. Nasledoval prejazd svetelnou križovatkou na cieľovú rovinku a špurt do cieľa.
Už z minulých ročníkov si pamätám aká je sakramensky dlhá táto rovinka. Zvádza to k skorému nástupu, čo sa aj v našom prípade u niektorých udialo. Mne sa však podarilo uvisieť Majovi Miškovičovi.
Aj Mirovi Smudovi vyšiel špurt a doviedol nasledujúcu skupinku ako prvý do cieľa.
Prekvapil aj hokejista, ktorý síce prepálil začiatok, ale statočne bojoval až do cieľa.
Na nasledovnej fotke je možné rozoznať súboj ďalších pikačov Maja a Ľuba.
Aj Lubo ukázal, že v nasledujúcej sezóne s ním máme rátať. Jeho výkonnosť neustále stúpa.
Blahoželáme aj Peťovi, ktorý podal slušný výkon.
A výsledky sú
TU.
|
