Reportáž z Krakowa.
Už 16.9.2010 sa na našej stránke objavil odkaz od Janusza, že nás pozýva na deň 9.10.2010 do Krakova na IV. Ročník Jazdy na kolieskových korčuliach pod názvom "70-leťme spolu", kde hlavnou udalosťou bola jazda na 70 km, čo je vzdialenosť od popradského kruhového objazdu až skoro po Veľký Šariš pred Prešovom. Samozrejme tam boli aj iné, menej náročné disciplíny, klasická 21 km trať, detské trate, free style a dokonca pre mňa novinka, 3,5 km jazda vzad. Po počiatočných rozpačitých reakciách na fóre sa konečne priblížil ten veľký deň D a o 6,30 sme vyrazili.
Babie leto sa ukázalo v plnej kráse a tak cestou sa striedalo nádherné počasie s menej nádhernou hustou hmlou. Dorazili sme načas a po 09,00 sme už stáli pred poľskými slečnami pri registrácii. Traja odvážlivci si trúfli na najdlhšiu trať (Majo, Marcela a Peter) a jeden zvolil klasiku 21 km (Ľubo Š.). Dostali sme reklamnú tašku s číslami, pekným tričkom, poukážkou na jedlo a teplý nápoj a voľným vstupom do relaxačného centra niekde v Krakove. Teplomer hlásil, aby sme sa obliekli trocha teplejšie, ako cez leto. Pred samotným štartom sme si ešte mohli pozrieť zaujímavú disciplínu 3,5 km jazdy vzad. Hlavne čas víťaza bol zaujímavý, keď trasu zvládol za 8:50 min. Úderom 12. hodiny zaznel aj výstrel štartéra a pelotón viac ako 200 korčuliarov sa vydal spoločne na trať 21 km aj 70 km. Čakal na nás pekný okruh dlhý 3,5 km, ktorý "klasici" absolvovali 6x a najväčší odvážlivci mali pred sebou 20 okruhov. V zadných vreckách sme mali prichystané nápoje, zásoby energie v podobe hroznového cukru a vankúšiky s energetickým gélom, ktoré, pravdupovediac, nechutili obzvlášť dobre. Ale zato poslúžili. Prvé kolá prebehli štandardne, každý sa snažil nájsť si svoju skupinku, ktorá mu bola výkonnosťou rovnocenná. Samozrejme, na "elitu" som sa pozeral štandardne zozadu.
No v mojej skupinke sa mi šlo dobre, hlavne preto, lebo spolu s Marcelou sme sa spolu s jedným Poliakom parádne striedali na čele vláčika. Majo kdesi predo mnou odkrajoval z kilometrov, Ľubo Š. si nemusel šetriť silu, lebo 21 km sa dalo odmakať s veľkým nasadením. Ale určite bol tiež ďaleko, ďaleko vpredu. Že už máme za sebou 6 kôl som zistil, keď na nás Ľubo Š. mával pod nafukovacou bránou. On už bol "za vodou" a na nás čakalo ešte 14 kôl po 3,5 km. V 11. kole (keď nás práve predbiehal MajoL) som si v duchu hovoril, ako dobre sa mi ide, predbiehali sme jeden vláčik za druhým, darilo sa nám s Marcelou pripájať sa aj k vláčikom, ktoré obiehali nás. No asi som to "zakríkol", lebo pred zákrutou do cieľovej rovinky zrazu jeden, na rovnej ceste ničím, nikým neohrozovaný, padol pol metra predo mnou. Nestihol som ani zahrešiť a už som sa kotúľal po asfalte a následne po tráve. Moja skupinka mi ušla snáď štvrť kola a tak som sa otrasený, s narazeným ramenom, vydal sám do boja s časom. Po chvíli som dobehol dvoch domácich pretekárov a hneď sa mi šlo lepšie. A zasa sme sa striedali, no tentoraz som si už pre istotu nič nemyslel. Len som sa snažil vydať zo seba maximum. Po mnohých kolách som dobehol skupinu v ktorej bola aj Marcela. Keď som prestával vnímať počet odjazdených kôl, tak nás znova predbehol Majo L., tak som vedel, že ak Majo skončí, tak nám ostávajú ešte 2 kolá. Aj tak bolo. Za zákrutou pred finišom som dostal do stehien kŕč, takže som s námahou došiel do cieľa. Ale Marcela mala ešte takú rezervu v nohách, že sa dokázala pred cieľom pobiť so súperkami.
No podľa výsledkovej listiny to asi boli ženy o kolo pozadu. Po viac ako 165 minútach boli všetci PIK-ači v cieli. Majo bol z nás najlepší s časom 02:29:40,76 a priemernou rýchlosťou 28,06 km/h skončil celkovo na 18. mieste, ale ako tak teraz pozerám do výsledkovej listiny, tak zo Slovákov bol druhý !!! (prvý bol Tomáš Kos - Stepné kozy). Na 43. absolútnom mieste skončila Marcela a s časom 02:47:11,92 jednoznačne dominovala v kategórii Z5. No a 9 sekúnd za ňou (02:47:20,81) som došiel ja. Ako sa tak teraz s odstupom niekoľkých dní na to pozerám, tak jednoznačne mal výhodu Majo, lebo na trati bol "iba" ani nie 150 minút, kým my s Marcelou sme sa trápili viac, ako 165 minút. Kde je tu spravodlivosť? Há??? A skoro som zabudol na Ľuba Š., ten na 21 km skončil absolútne 16., no vo svojej kategórii M4 urobil radosť klubu a za výsledný čas 0:41:43,49 si domov odniesol igelitku s odmenou a zakýval nám z bedne z 2. miesta. Takže sme mali zastúpenie na stupni víťazov aj na druhom stupienku. Nasledovalo ešte obligátne fotenie, skupinové fotky nám urobili kamaráti z Košíc. Cestou domov sme dokonale rozobrali každý zaujímavý detail týchto pretekov, zhodnotili sme, že tých 70 km nebolo zase až tak veľa a u Eriky a Joža v pizzerke sme skončili zaujímavú sobotu, plnú zážitkov. Ak si dobre pamätám, tak padol aj sľub, že na budúci rok sa do Krakova znova pôjde.
A zopár najkrajších fotiek z preteku
TU.
A výsledky sú tu:
70 km.
21 km.
Peter Ulbricht.
|
