Pretek v daždi: Svetový pohár - Ostrava 2010.
Dňa 30. mája nastal dlho očakávaný deň, na ktorý sme sa všetci veľmi tešili. Bol to deň, kedy sme sa zúčastnili nádherného preteku v českom meste Ostrava, kde sa konal pretek Svetového pohára. V nedeľu ráno okolo 9tej hodiny rannej sme sa všetci PIKači stretli a s úsmevom na tvári, plní očakávaní vyrazili na cestu. Ten úsmev nám nevydržal dlho, vydržal tesne za české hranice, kde sme zbadali čierňavu a blesky, z ktorej onedlho začalo pršal. Vedeli sme, že to nie je najlepšia správa, ale v kútiku duše sme stále verili, že nás počasie chce len postrašiť. Netrvalo dlho a zjavila sa pred nami tabuľa OSTRAVA, kde sme pomotkali, kým sme našli vhodné miesto na parkovanie čo najbližšie k štartu.
Po príchode sme išli na obhliadku trate, kde práve prebiehal pretek na 10km. Zaregistrovali sme sa, fasovali tričká, čísla, čipy ... a naše dve krásne "ladies" Lenka a Marcelka, keďže iné s nami neboli, sa začali pripravovať na pretek. Rozcvičili sa, prezliekli, obuli, pripli čísla a čipy a šup k štartu!
O 14:30 miestneho času bol naplánovaný štart žien na 33km, pršať prestalo a trať rýchlo obschla takže ženy štartovali za sucha. Na úvod bolo predstavených 6 najlepších žien na trati a pretek sa mohol začať. Odznel výstrel z pištole a časomiera začala bežať. Favoritky sa hneď od úvodu odtrhli od veľkej skupiny a vytvorili si vlastný vláčik, ktorý sa nemenil až do úplného konca. Lenka s Marcelkou ťahali od úvodu spolu, keď sa Marcelka rozhodla chytiť skupinku pred ňou, čo sa jej aj podarilo. Lenka sa pripojila k vláčiku, ktorého sa držala až do konca. V poslednom kole sa spustil dážď, ktorý nijak neovplyvnil víťazstvo favoritky a ani to, že naše PIKačky došli do cieľa celé, bez pádu.
Po ženskom preteku bola tombola, za ktorou nasledoval pretek mužov, kde sme mali početnejšie obsadenie a to v počte 7 ks: Ja, MiroN, MiroS, Majo, ĽuboŠ, Peter a ujo Meriač. S Mirom Novákom sme sa do poslednej chvíle rozhodovali na aké kolieska vsadíme (nikto iný si totižto kolieska do dažďa nepribalil). Už sme išli na štart, keď som si všimol aké ťažké mračná sa blížia a v tom sme sa rozhodli zájsť "do boxov" a nasadiť kolieska do dažďa. Na štart sme sa dostali asi minútku - dve pred výstrelom keď na nás začali padať prvé kvapky a uvedomili sme si, že sme urobili to najlepšie čo sme mohli lebo hneď po nich začalo liať ako z krhly a pršalo celý pretek.
Bolo odštartované a podobne ako pri ženskom preteku sa vytvorili skupinky, na čele ktorých boli favoriti. Ja osobne som s dažďom veľké problémy nemal, naopak, vyhovovalo mi to. Celý pretek sa mi išlo veľmi dobre až na to, že korčule boli kolo, čo kolo - viac a viac nasiaknuté vodou. Pred koncom zase raz zblbla časomiera a nevedeli sme koľko kôl nám ešte zostáva. V poslednom kole som šetril sily na záverečný špurt, ktorým som sa dostal na čelo nášho vláčika. Bolo dobojované. Na moje prekvapenie som sa z našich umiestnil na najlepšej. Za mnou nasledovali MiroN, MiroS, Ľubo, Majo, ujo Meriač a na záver Peťo.
Hneď po preteku sme utekali do sucha, rozmontovať kolieska a vyčistiť premočené ložiská. Keď sme boli prezlečení tak sme sa pred cestou domov išli najesť do blízkej reštaurácie. Po ceste domov, pár km pred Popradom sa jednému z našich vozidiel stala nemilá príhoda, keď im na diaľnici došiel benzín. Lenka s Peťom si dali silový tréning keď museli tlačiť auto k najbližšiemu výjazdu. Keď to už ďalej nešlo, auto zastavili na krajnici, kde nechali Marcelku aj s Lenkinou mamkou a obaja sa vybrali sa kondičný tréning, keď si dali nejaké tie km rýchlou chôdzou navyše na poslednej možnej križovatke stopli auto, ktoré ich odviezlo do Svitu, kde mala Lenka auto. Týmto sa už odviezli na benzínku, natankovali a vrátili sa po ženušky. Cesta im trvalo o 2hodky dlhšie ako nám, no domov sa nakoniec našťastie dostali živí a zdraví.
Som veľmi rád, že som mal tú česť zúčastniť sa takého výborného preteku, kde som mal možnosť vidieť skvelých korčuliarov a všimnúť si ako jazdia tí najlepší so svetovej špičky!
A výsledky sú tu:
Ženy 33 km.
Muži 33 km.
A zopár najkrajších fotiek z preteku
TU.
Richard Ficko.
|
