Pekelná Prievidza 6.6.2010.
Séria pretekov Liglass LifeInline tour 2010 sa presunulula na Slovensko a pokračovala v meste Prievidza. Už pri ceste nám bolo jasné, že teploty budú nezvyčajne vysoké čo určite nevyhovuje nám korčuliarom s pod Tatier. Mestský okruh s 180 stupňovými otočkami tiež nie je najvhodnejší, ale podmienky sú pre všetkých rovnaké. Dokonca si pamätám miesta na trati, kde sa už začal topiť asfalt a mal tendenciu sa prilepiť na kolieska.
Ale späť k preteku. PIKači sa rozhodli tento skoro domáci pretek Slovenského pohára absolvovať v maximálnej zostave. Do Prievidze sme vyslali tri plne naložené autá pretekárov. Dokonca všetci mali vybratú aj najťažšiu 20 km trať čo znamenalo, že je málo vlastných fotiek z preteku. Ale na nete je zopár odkazov na galérie z preteku, ktoré s dovolením autorov uverejním.
Po štarte preteku na 20 km nebolo tempo čelnej skupiny nijak prevratne rýchle. Rýchlosť kolísala a pri spomalení sa okamžite privalili korčuliari zo zadu a vytvorili druhý paralelný vláčik. Po následnom zrýchlení sa veľmi rýchlo znovu všetci zaradili do rýchleho pruhu. Celý pretek sa jazdil systémom cieľová rovina proti vetru, brzdenie na hornú otočku, výjazd a zrýchlenie po otočke, jazda mierne po vetre dolu kopcom, brzdenie na dolnú otočku, prekladanie a zrýchlenie na dolnej otočke a OPAKOVANE 14 kôl. Asi v 6 kole sa čelná skupina rozdelila na dve a piati sme chytili menšiu dieru na najlepších. Boli sme tam ja, Rišo a Jožko Škoviera. V tejto chvíli zmobilizoval všetky sily náš tatranský kolega a dve kolá jazdil na špici stíhaciu jazdu s cieľom dohnať najlepších. Po dvoch kolách som aj myslel, že ho odstriedam na čele, ale nemienil odstúpiť z čela a to mu vydržalo až do spojenia sa z čelnou skupinou. Jožko ďakujeme.Takže asi v 9 kole sme boli znovu ja a Rišo v čelnej asi 15 člennej skupine najrýchlejších.
Nemôžem neuviesť aj patričné povzbudzovanie nášho nového trénera Ľuba Hanka, ktorý pozorne sledoval priebeh preteku a radami: Dožeň tú skupinu, Zaber a neflákaj sa, Odstriedaj...... povzbudzoval všetkých PIKačov.
Ale k priebehu pretekov ako som to videl ja: tempo našej skupin kolísalo podľa toho ako sa niektorý pokúšali na záver preteku odskočiť do úniku a balík ostatných im to nedovolil. Vzrušenie nastalo, keď sme začali dobiehať korčuliarov o kolo a nastal mierny chaos pri ich predbiehaní a na otočkách. Zaregistroval som aj únik pretekára poza takto zamotanú skupinku ale už neviem či bol, alebo nebol úspešný.
Takto spoločne sme dojazdili až do posledného kola, kde bolo jasné, že sa všetci pripravujú na záverečný dlhý špurt do cieľa s vyjazdenou čo najlepšou pozíciou vo výjazde poslednej otočky. Ja nie som typ nekompromisného špurtéra schopného sa presadiť ostrými lakťami, a tak keď som sa pri špurte korčulou zrazil s kolegom finišujúcim na mojej úrovni zvolil som menej riskantnú taktiku a dojazdil v závere balíka do cieľa.
Napriek dosť slabej konkurencii slovenských pretekárov došlo k zaujímavému javu: konečne sa dvom PIKačom podarilo dojsť v čelnej skupine s najlepšími pretekármi... Tempo tejto skupiny nebolo nijak prevratne rýchle, dosť sa taktizovalo ale dúfam, že preč sú časy, keď sme od čela dostávali kolo. V čelnej skupine sa jazdí dosť rýchlo, tempo kolíše, nastup strieda nástup, robia sa diery ale ZVLÁDNUŤ sa to dá... Hlavne ak sú v skupine viacerí kolegovia z klubu.
Pochváliť musím Riša, ktorý výborne so mnou spolupracoval v čelnej skupine a mal aj dosť síl sa presadiť v záverečnom špurte na 11 pozícii, ja som dopretekal na 13 mieste. Hambu neurobila ani naša Magduša, ktorá len malou technickou chybičkou prišla o miesto na bedni. Ale človek sa chybami učí a nabudúce to do trojky určite vyjde.
A výsledky sú tu:
Ženy 20 km.
Muži 20 km.
A zopár najkrajších fotiek z preteku od Petra
TU.
Novák Miro.
|
