Husto v SENI.
Ďalší pretekový víkend pred nami, pre zmenu v sobotu polmaratón Košice - Seňa a v nedeľu LIL Brno. Väčšina pikačov sa rozhodla pre Košice a len jedno auto odišlo do Brna. Košíc sa zúčastnili samí páni a pozor, tentokrát 2 ženy, ale nečakane tou jednou bola naša Erička, ktorá aj napriek operácii a nakorčuľovaných v tréningu iba 30 km sa odhodlala popasovať s polmaratónom a podporiť svoj klub. Zbytočne budem asi rozprávať o jej odvahe a výkonoch z minulosti. Teraz tomu nebolo inak a už od začiatku bolo veselo nielen po ceste do Košíc, ale aj pri prezentácii, nehovoriac o vyhlásení výsledkov inline korčuľovania, ktoré nemá význam ďalej rozvádzať.
Ale poďme od začiatku a skúsme začať so zostavou... Nakoľko hlásili, že má pršať, odhodlaných nastúpiť na trať nás bolo dosť, veď nie sme s cukru. Z pánov: predseda MariankoL, "amatér" PeťkoU, ĽubkoS, RiškoF, vtierka JarkoH, MirkoS, zo žien: MagdalenkaŠ, EričkaN. Kvôli povinnostiam sa nezúčastnili niektorí pikači... u niekoho dôvod vieme (Marcelka plavecké preteky, MarekĎ. domáce povinnosti, LenkaK dovolenka, Lukáško práca) a u niekoho si dôvod len myslíme (MirkoN taktiež "domáce" povinnosti). Každopádne všetkých ospravedlňujeme.
Poďme k hlavnej otázke, ktorú by som rada položila. Čo znamenajú propozície??? Ja si myslím a kľudne môžeme začať aj diskutovať, veď v podstate nám to ide dobre, ale že sú to nejaké záväzné podmienky súťaže, súťažný poriadok, poprípade smernica, pravidlá. Ak sa mýlim, kľudne ma opravte. Na vysokej škole aj doma ma moji rodičia učili dokonca aj to, že pravidlá sú na to, aby sa dodržiavali a správala som sa vždy fair play, to znamená čestne, slušne a poctivo. Takto by to malo byť v každom športe a snáď v dnešnej rýchlej ulietanej dobe sa na toto slovíčko nezabúda. Verím, že nezabúda a nezabudne. Máme príležitosť sa zúčastňovať na jednom z najkrajších športov a spríjemňovať si atmosféru svojou spoločnosťou, tak si ju spríjemňujme, aby sme domov prišli vždy s úsmevom a krásnymi spomienkami.
A poďme teraz k hlavnej téme, priebeh pretekov. Všetko prebiehalo podľa zaužívaných metód, rýchlo sa prezliecť a utekať na štart, veď do štartu zostáva pár minút. Na námestí sme prešli jedno koliesko za sprievodným červeným autom (napísala by som aj akým, ale viem iba to, že bolo červené, predsa som len žena), ktoré nás doviedlo ku štartu, kde už samozrejme stáli nejaké výnimky, ktoré sa predvádzať po námestí a počúvať organizátora nemusia. Ale nevadí, aspoň raz som sa ocitla na vedúcej pozícii. Po nejakej dobe nás odštartovali, v meste sme ešte otočili 2 malé kolieska aj cez koľaje a odkorčulovali z mesta smerom na Seňu. Hneď na začiatku sa vytvorila cca 9 členná skupinka rýchlych, ale hlavne taktizujúcich borcov. Chvíľku som do tej skupinky patrila aj ja, pripomínam chvíľku, ale akonáhle nahodili špurt, Magdalenka im iba zakývala a strácala ich v dohľade. Zostala som iba zo svojou súperkou a čakala som, že takto to dotiahneme až dokonca. Bohužiaľ, pravda bola iná. Chvíľku som ťahala, potom sme prestriedali, ale jej tempo mi v tento deň nevyhovovalo. Asi som sa v noci dobre vyspala, podľa niektorých dobre uvoľnila. Tak som si povedala, skúsim potiahnuť ešte ja, veď síl mám dosť, až som sa nakoniec obzrela a súperka nikde. Nič iné mi v tej chvíli nezostávalo, iba sa sústrediť a makať ďalej. V tej chvíli som bola vedúca žena, tak si tie kilometre aspoň poriadne odmakám.
Začala som naháňať korčuliara predo mnou, ktorý neudržal ukrutné tempo čelnej skupiny. Myslela som, že mám vyhraté a spolu to dotiahneme už až do cieľa. Bohužial, bolo treba ťahať už aj jeho, nakoľko už nemal veľa síl. Na chvíľku prevzal ťahanie na seba, ale vtedy už nás dobiehala skupinka za nami, kde som si zjastrila aj 2 súperky, ktoré sa ťahali za chlapmi. Nič iné nezostávalo, iba sa zaradiť. Keďže zaraďovanie a pripájanie sa ku skupinke máme natrénovanie, prekvapivo mi to aj tak vyšlo. Tréner by bol na mňa hrdý, ja som bola. Skupinka sa rozrástla o ďalších 2 korčuliarov a celá skupina bola dosť veľká a tým nastávali na chvoste aj menšie problémy. Ja som si kontrolovala svoje súperky a nepustila ich z dohľadu ani na chvíľu. Myslím, že som im skôr mohla na chrbte kontrolovať všetky špinky a kvalitu materiálu dresu čo som bola tak blízko.
Takto sme dokorčuľovali až do 20-teho km. Potom už si každý strážil pozíciu, vykukoval a čakal kedy uvidí cieľovú bránu a príde špurt o každé jedno miesto. Ženy sa pustili do špurtu skôr, lebo vedeli, že za zákrutou je cieľ, tak som šla naplno za nimi a oplatilo sa. V cieľovej rovinke ma mladá Zmijová porazila tak o koliesko na korčuliach a to iba kvôli úzkej rovinke, taktizovaniu a bráneniu o prejazd z jednej alebo druhej strany. Nevadí, všetko je o taktike a preto aj celkové výsledky boli kvôli podaniu protestu zmenené. Aj toto je taktika. Nakoniec som si užívala pohľad z toho najvyššieho stupňa. Erike sa po proteste podarilo vystúpiť na druhý stupienok a aby toho nebolo málo aj v mužskej kategórii sme mali na bedni svojho zástupcu MirkaS a vychutnávali sme si vypúšťanie holubov zo svojich dlaní.
Naozaj nezabudnuteľný pocit a to nielen pre mňa, ale aj ľudí, ktorí sa na mňa pozerali. Nesklamali ani ďalší pikači, keď si popri pódiovým umiestneniach odnášame zemiakovú medailu zásluhou Riška, krásne 6. miesto v podaní Jarka a klobúk dole pred predsedom, ktorý sa ako správny teamový hráč vzdal bojov o medailu a robil sparinga našej Erike. Zároveň gratulujem aj Peťovi, ktorý to tiež zvládol na výbornú a zároveň sa rozhodol absolvovať pretek aj na druhý deň v Brne, takže smekám, ja som takú odvahu nemala. Bilancia v Košiciach: 1.miesto, 2.miesto, 3.miesto, 4.miesto, 6.miesto... Vskutku úžasné a všetkým ešte raz gratulujem a prajem veľa podobných, ak nie úspešnejších pretekov.
A výsledky sú tu:
SPOLU.
Snáď Vás článok potešil a to nielen po stránke, že ste sa vyhli jeho písaniu.
Vaša Magduška.
|
