3. ročník Hámorníckeho polmaratónu v Medzeve.
Nastal 9. júl 2011 a v túto sobotu sa uskutočnil už v poradí tretí inline polmaratón v rámci dní mesta Medzev. Na trati Medzev - Štós - Medzev by to samozrejme bez PIK- ačov nebolo ono! Pochlapili sme sa v počte a v zostave Miro Smuda, Majo Lisoň, Ľubo Štellmach, Jožo Nazarej, Jaro Hlavina, Lenka Kohútová, Luboš Hanko a ja sme spoločne ráno 7:30h vyrazili na strastiplnú cestu cez Spišskú Novu Ves smerom do mesta Medzev. Po prekonaní všetkých tankodrómov a "toboganov" sme sa okolo 9:30h donatriasali. Hneď po vystúpení z auta nám zamávali na pozdrav slnečné lúče a snažili sa nás prešibane odrovnať vysokými teplotami. My sme však Tatranci (a Tatranky) ako sa patrí a len tak ľahko nás nič nezlomí! S touto pochabou myšlienkou sme sa teda išli zaregistrovať.
Keďže sme dorazili o niečo skôr (aspoň raz), mali sme dostatok času na prípravu na pretek. Niektorí tento čas využili na schladenie v podobe pivnej injekcie, či kávičky. Okolo 9:50h bol však už najvyšší čas na serióznu prípravu na pretek, tak sa sme postupne naskákali do klubových dresov, doplnili životne dôležité tekutinu a začali sme sa rozcvičovať.
Trať preteku bola značne do kopca až do obce Štós, kde bola otočka a korčuľovalo sa naspäť do Medzeva. Po atypickom pokyne štartujúceho "Môžte" sme sa vydali o 10:45h na trať. Po absolvovaní prezentačného okruhu sa znova všetci inline pretekári zoradili na štarte. O malú chvíľu sa však skončila sranda a nastal skutočný štart na 3. harmonicky polmaratón.
Ako už býva zvykom, hneď po štarte sa snažili všetci dostať čo najskôr dopredu a obsadiť si čo najlepšiu pozíciu. Mňa, ani neviem ako, vypľul balík na špicu, kde sa najprv nachádzal aj Miro Smuda, Jožo Nazarej a Jaro Hlavina a samozrejme náš večný rival - team CSRC, ktorý začal udávať vysoké tempo. Slnko sa tiež nechcelo vzdať a postupom času sme nebojovali už len s traťou, ale už aj s ním a sami so sebou. Niektorí žiaľ tento boj nezvládli a z preteku odstúpili. Ale Tatranci sa nevzdávali!
Jakub Lescinsky začal únik do šťavnatého kopca. Razom sa z veľkej skupiny stala "skupina CSRC", ale aby sa bolo aj na čo pozerať, tak sme túto skupinku dopĺňali ja a MiroS. V závese za nami, vo víre teplého vzduchu, sa črtali postavy Joža Nazareja, Maja a Ľuba Štellmacha a za nimi Lenka Kohutová a Ľuboš Hanko. Pokúsil som sa o únik, nech chlapci vidia, že v klube nie som na okrasu, no všetky zlikvidovali a opäť sme sa viezli pekne pokope, až kým neprišlo osudné klesanie do cieľa. Skupina mne a MiroviS trošku poodišla, ale povzbudení fandením oprotiidúcimi kolegami, ktorí ešte potili kopec, sa nám darilo tento náskok likvidovať. Žiaľ nováčikovskú daň som zaplatil aj v tomto preteku. Pri striedaní som vypustil tempo, nestihol som sa zaradiť a to ma stálo šancu dostihnúť prvú skupinu. Ale čo bolo, to bolo - pomaličky sa blížia ďalšie preteky, a teda aj ďalšia šanca ukázať čo vo mne a v nás je.
Dovoľte mi ešte zagratulovať k úspešnému boju všetkých PIK-ačov - ktorí vyhrali nad lenivosťou, teplom a aj napriek myšlienke hodiť korčule niekde do trávy a radšej trošku chytiť bronz, zdolali všetci vytýčenú trať. Blahoželáme Mirovi Smudovi, ktorý skončil v kategórii AK30 na krásnom 2. mieste, ďalej Jožovi Nazarejovi a Mariánovi Lisoňovi, ktorí sa vo svojej kategórii umiestnili na perfektnom 1. a 3. mieste.
PIK - ači ďakujú organizátorovi preteku klubu CSRC a taktiež mestu Medzev, Štós za skvelý pretek.
Ľubomír Žifčák
|
